Kto nemôže spať ide relaxovať do čakárne ortopéda. Budíček o 4:00, auto som zaparkoval na Železnej studničke a o 4:55 som bol už v čakárni – ako druhý v poradí! Spolu so mnou tam došla aj jedna pani, t.j. číslo 3 v zozname na dverách. Všade ticho a tma, len párik dôchodcov tam čakali už od 4:30.

Vitajte na Slovensku: berie iba 10 ľudí, zoznam sa zaplní dávno pred otvorením ambulancie. Ak chcete mať istotu, že sa dostanete na rad, treba si privstať. Alebo sa objednať na presný čas – minulý týždeň mi ponúkli termín na september. No nekúp to! Doktor prišiel o 7:45, dnu som šiel ako štvrtý o 8:30. Efektívne strávené ráno – prečo čakať u lekára počas pracovného dňa, keď si to človek môže odsedieť v noci?

Ujo doktor ma poslal na röntgen, no výsledok si pozrie až o týždeň (teda aj napriek tomu, že snímku som vybavil za 15 minút a on ho má v počítači okamžite). Zato mi predpísal 3 rôzne lieky, z toho dva čisté analgetiká proti bolesti. Keď to videla teta v lekárni, sa chytala za hlavu, že či mám také strašné bolesti, lebo také lieky a množstvá sa predpisujú starým dedkom, čo sú už beznádejné prípady. Tak neviem, mám to vôbec jesť? Vylosoval som si teda jedny, ktoré by mali mať aj protizápalové účinky, to bude môj favorit na tento týždeň.

Poobede som bol ešte u nefrologičky. Tam nie je potrebný žiadny poradovník, v ambulancii síce hrča ľudí, ale celkom to odsýpalo. Možno aj preto, že doktorka len papieruje, t.j. buď objednáva na odbery alebo vyhodnocuje laboratórne výsledky.

Funny story z čakárne – prišla mladá slečna a opýtala do pléna: „Čakáte k nefrologičke alebo ku gynekológovi? Kto je tu posledný?“

Otázku si zobral za svoju chalan, čo bol asi posledný a nejak mal pocit, že sa to teda pýta jeho a hovorí jej: „Ja som posledný k nefrologičke, no k tomu gynekológovi dnes asi nejdem.“

V čakárni výbuch smiechu, slečna mierne červená sa usadila do rohu čakárne. Nabudúce si rozmyslí, či sa jej oplatí vyzvedať :-).