Bratislavská vodárenská spoločnosť je moja obľúbená kompánia. Už som minule písal o „milej“ tete na zákazníckom centre. I žiaľ musím podotknúť, že aj ostatná komunikácia s nimi prebieha v rovnakom duchu. Jeden deň poobede zazvoní telefón:
– Zajtra o 11:30 vám prídeme skontrolovať šachtu na vodomer.
– Ale ja som v robote a mám poradu, iný termín nemáte?
– Nie.
– Hm, tak čo?
– Tak my sa vám ozveme, keď budeme mať zase cestu okolo…

Keď sa mi po štyroch týždňoch opäť ozvali, už som neváhal a zobral termín aký bol. Rovnako to bolo aj s montážou spomínaného vodomeru. A tak som mal dnes doobeda pol dňa voľno.

Došli chlapíci, trochu zanadávali, že tá šachta je príliš malá / úzka / plytká, proste tesná. Ujo mal síce 150kg, ale bol som radšej ticho a nepripisoval to jeho nadváhe. Lebo tú vodu už chcem mať konečne zapojenú (i keď máme už aj studňu). No teda jeden ujo sa vtrepal do šachty (ten čo sa lepšie učil) a druhý mu podával náradie (ten, čo sa musí ešte veľa učiť :-)). Stavbyvedúci od susedov išiel ručať do rúry, aby sme zistili ktorá je tá naša, keďže v šachte končili nezapojené dve rúry (jedna moja a druhá susedova). No a ja som stál obďaleč pri dome a rozprával sa z robotníkmi. V domnení, že tu sa mi nič nemôže stať. Naraz fúúúk, z neukončenej vodovodnej rúry pri múre domu vystreklo blato zmiešané z vodu, čo ho pod tlakom práve spustenej vodovodnej prípojky vystreklo do výšky. Skúška vedenia. Ostriekalo mi nohavice aj košeľu. Reku díky Broňa!

Okrem toho som ešte stihol:
– Vystriekať Raidom osy v zadnej záhrade, čo si spravili hniezdo na bývalej psej búde. Búdu som chcel už minule zlikvidovať, len tie osy hlasovali proti. Keďže bolo ešte ráno a osy boli ešte zalezené v diere, genocída prebehla úspešne na prvý pokus.
– Dať opraviť defekt, čo som dostal včera večer pri Tescu.
– Zbehnúť sa domov prezliecť, lebo BVS.
– Zbehnúť na poštu po list z katastra.
Kokso, ale som ja šikovný!