Archív značiek: nákupy

Nakupujeme šaty

A nefoť ma stále! V Kremnici je jediný obchod, v ktorom zvykne Aďa niečo kupovať. A tak sme tu zakotvili aj tentokrát. A čuduj sa svete, šaty mali! Čierne aj červené. Červené si nakoniec nekúpila, lebo čipkované – vraj vyzerali ako z bordelu :-). Ale tie čierne, tie sadli! Ako konštatovala predavačka – po Vianociach nám tu ostali len také malé čísla, všetky ženy chodili, že keby ste male väčšie… Nuž našej Adi bolo najmenšie číslo akurát :-).

Ada-cierne-saty-1
Tak čo povieš, tieto mi sadnú?
Ada-cierne-saty-2
A nefoť ma stále, lebo ti ten mobil zoberiem!

Kupujeme gauč

Kupujeme gauč a ako fotka napovedá – dosť nás to nebaví. Teda niežeby sme nový gauč nepotrebovali a nechceli. Skôr naopak. Ale darmo si chcete kúpiť gauč za hádam aj 3 tisícky – v bežnom slovenskom obchode ste aj tak 0 (slovom nula celá nič). Česť výnimkám.

KupujemeGauc

V Merkury nevedeli, či sa dá z vybraného modelu zložiť tvar U. Nevedeli nájsť ani katalóg. Nevedeli nájsť ani ten správny vzorkovník látok. A potom nás už s prehľadom ignorovali.

MÖBEL HOFF je miesto, kde ešte aj dnes môžete zažiť kus socializmu. Na matrace nesadať, na nohách dreváky s hrubými ponožkami, hulákanie na zákazníkov cez pol predajne a podobne.

Z cenovej politiky Sconto som totálne zmätený: každý týždeň iná akcia, každý týždeň iné zľavy. U nich má človek pocit, že ho chcú len ojebabrať – ak niečo kúpim dnes, zajtra to bude určite vo výhodnejšej akcii.

Nábytok Albero? V celej predajni 5 zákazníkov, no prinútiť predavača aby zdvihol zadok a láskyplne sa nám venoval a niečo nám aj UKÁZAL je fakt umenie. Nakoniec nás za 2 minútky previedol cez plochu a zase zdrhol. Našťastie to potom zachránila slečna/pani predavačka.

Kika, kam inam? Gauče majú, aj predavačov majú. No gauče spĺňajúce podmienky sú len 4 a ich to vôbec netoto. Ale dostali sme dobrú radu: máme ísť do Petržalky do TPD!

OK, tak teda TPD: doteraz mám z nich pocit, že som asi debil. Minimálne pani predavačka nám to svojím arogantným vystupovaním dala aspoň 5x najavo. Výber úbohý, listing v katalógu môžem robiť aj doma.

A chuťovka na záver – nábytok Galan. Čo sa to preboha stalo s tou super rodinnou firmou, ktorú ešte pred pár rokmi ospevovali vo všetkých ekonomických plátkoch? Že „outlet sedačiek“? To je už čo za p*čovina? Akože čo sa inde nepredá, navozíme do Galanu? Tam už predavača fakt nezoženiete, je tam jedna pani a tá nestíha, takže spokojne si poseďte na zúrivo bordovej sedačke a choďte domov.

A tak ďalej a tak podobne. No a takto si tu žijeme. Rok 2015.