Po krátkej zastávke, ktorú sme vyplnili kapustovou polievkou a tlmočením z maďarčiny cez angličtinu do slovenčiny, pretože maďarky nevedeli pochopiť, že vo Veľkom Borovom nevie nikto po anglicky ani dokonca ani po maďarsky, sme sa plynule presunuli na Mlyny – Oblazy. Cestou sme však odlovili ešte túto jednu kešku. Bola hneď pri chodníku, na dosah ruky, stačilo pošmátrať v jednej diere v skale. Veru tak!
Super skrýša – opticky blízko turistického chodníka, no pritom dostatočne ďaleko. Totiž, táto keška sa nachádza vysoko nad. Dobrý výhľad, len si treba dávať pozor, aby ste sa nestrepali dole!
Červené piesky – to je názov krátkej doliny a tiež aj cca 15 m vodopádu. Som musel čakať asi 30 minút, pretože zrovna sme chytili autobus turistov z Maďarska, ktorí mali potrebu sa fotiť pri vodopáde akoby to bola jediná atrakcia ich výletu. Najprv každý osamote, potom po dvojiciach a nakoniec aj viacčlenné skupinky 🙂
In/Out: moje SWG dnu / pinicum major SWG von
Prvá keška počas dnešného úspešného turistického keškobrania – vráta Prosieckej doliny. Chvíľu sme hľadali niekde inde ako mala byť, Aďa si privrzla prst pod kameň, keď mi ju pomáhala hľadať. Dúfam, že ho nemá zlomený 🙁 Potom som ju už našiel – bola celkom blízko turistického chodníka 🙂
Cestou na víkendový pobyt v Liptovskom Hrádku sme sa zastavili na Brankovskom vodopáde – inak najvyšší vodopád Nízkych Tatier. Auto sme nechali zaparkované pri motoreste Bodega. Na vodopád to bola prechádzka asi na pol hodinku. Celý čas som mal však zlý pocit: bol piatok okolo obeda a nikde ani (ľudskej) nohy – a určite som nechcel stretnúť v lese nejakého medveďa.
PS: Pred ďalšou cestou sme sa veru posilnili v motoreste. Grilovaný ovčí syr s hranolkami, brusnicovou omáčkou a na Slovensku neodmysliteľnou strúhanou mrkvou na tanieri za 5,5€, no nekúp to! Navyše príjemné prekvapenie, keď nám čašníčka oznámila, že v cene je aj polievka. Super sme sa natlačili 🙂