Za všetko môže naše mini Tesco. Cestou z práce sme sa zastavili kúpiť nejaké pečivo, no už nemali ani rožky ani žemle. Musel som kúpiť chleba. Nekrájaný. Reku veď v pohode, nakrájam si ho doma sám. Zobral som na to najväčší nožík, úplne nový z Lidla, ešte nepoužitý. Išlo to s ním celkom dobre, teda až do okamihu, keď som prišiel ku kraju chleba, kde sa gulatí. Nôž sa mi po kôrke šmykol a j*b s ním cez prst. Odfajčil som si kus bruška ukazováka a ešte aj do prostredníka zarezal.
Krvy jak z prasaťa, plné umývadlo. „Kurva, mňa drbne z toho!“ Na moje šťavnaté nadávky dobehla Aďa. „Nechceš si sadnúť!?“ pýta sa ma. Hodím na ňu jeden pohľad a hovorím: „Radšej si hneď sadni ty, nepotrebujem tu teraz riešiť ešte aj teba!“ Celá bledá sa teda posadila na zem, kým ja som sa pokúšal zastaviť krvácajúci prst. Bruško som si našťastie celé neodrezal, tak som ho pritlačil späť, hádam sa ešte prirastie.
Aďu potom skoro vystrelo ešte jeden krát – vtedy, keď začala postupne objavovať všetky krvavé stopy, čo som kde zanechal 🙂 Krv na stole, na podlahe, fľak krvi na stene, na kuchynskej utierke, … Hotové domáce jatky. No to máte tak, keď je niekto šikovný!