Archív značiek: celé zle

Centrum služieb občanom Staré mesto

Potrebujete vymeniť pneumatiky – zimné za letné. Chlapík v pneuservise vymení tri kolesá, no keďže mu práve padla, všetko nechá tak s tým, že máte prísť na druhý deň ráno aby spravil aj tú štvrtú gumu. Predpokladám, že pneuservis s takýmto prístupom by ste poslali kdesi do riti.

Bratislava, Staré mesto, Centrum „služieb“ občanom: potrebovali sme dnes overiť podpisy troch ľudí na zmluve. Pani nás hneď upozornila, že je už 16:37 a ona to asi nestihne. To som si ešte myslel, že to je len taký úradnícky žartovný folklór. Ale nebol. Ona vážne overila podpisy iba dvom z nás a presne 17:00 zavrela krám! Posledná „stránka“ si má prísť zajtra ráno.

Prečo sa niektorí ľudia správajú ako j*bnutí? Podotýkam, že tie zmluvy musela mašličkovať a preliepať iba raz, čiže overiť aj tretí podpis by zabralo max 5 minút času navyše aj s nejakým small talkom okolo.

Ako ok, sú aj horšie veci na svete. Keď však bude nabudúce nejaký vyšší mestský hodnostár kdesi čosi do médií splietať o službách pre občanov, nech si najprv obicykluje tety za prepážkami, aby sa nesprávali k ľuďom ako totálne p*če s úradníckou pečiatkou.

Dvojitý zásah

Za všetko môže naše mini Tesco. Cestou z práce sme sa zastavili kúpiť nejaké pečivo, no už nemali ani rožky ani žemle. Musel som kúpiť chleba. Nekrájaný. Reku veď v pohode, nakrájam si ho doma sám. Zobral som na to najväčší nožík, úplne nový z Lidla, ešte nepoužitý. Išlo to s ním celkom dobre, teda až do okamihu, keď som prišiel ku kraju chleba, kde sa gulatí. Nôž sa mi po kôrke šmykol a j*b s ním cez prst. Odfajčil som si kus bruška ukazováka a ešte aj do prostredníka zarezal.

Krvy jak z prasaťa, plné umývadlo. „Kurva, mňa drbne z toho!“ Na moje šťavnaté nadávky dobehla Aďa. „Nechceš si sadnúť!?“ pýta sa ma. Hodím na ňu jeden pohľad a hovorím: „Radšej si hneď sadni ty, nepotrebujem tu teraz riešiť ešte aj teba!“ Celá bledá sa teda posadila na zem, kým ja som sa pokúšal zastaviť krvácajúci prst. Bruško som si našťastie celé neodrezal, tak som ho pritlačil späť, hádam sa ešte prirastie.

Aďu potom skoro vystrelo ešte jeden krát – vtedy, keď začala postupne objavovať všetky krvavé stopy, čo som kde zanechal 🙂 Krv na stole, na podlahe, fľak krvi na stene, na kuchynskej utierke, … Hotové domáce jatky. No to máte tak, keď je niekto šikovný!

Porezaný prst

Kupujeme gauč

Kupujeme gauč a ako fotka napovedá – dosť nás to nebaví. Teda niežeby sme nový gauč nepotrebovali a nechceli. Skôr naopak. Ale darmo si chcete kúpiť gauč za hádam aj 3 tisícky – v bežnom slovenskom obchode ste aj tak 0 (slovom nula celá nič). Česť výnimkám.

KupujemeGauc

V Merkury nevedeli, či sa dá z vybraného modelu zložiť tvar U. Nevedeli nájsť ani katalóg. Nevedeli nájsť ani ten správny vzorkovník látok. A potom nás už s prehľadom ignorovali.

MÖBEL HOFF je miesto, kde ešte aj dnes môžete zažiť kus socializmu. Na matrace nesadať, na nohách dreváky s hrubými ponožkami, hulákanie na zákazníkov cez pol predajne a podobne.

Z cenovej politiky Sconto som totálne zmätený: každý týždeň iná akcia, každý týždeň iné zľavy. U nich má človek pocit, že ho chcú len ojebabrať – ak niečo kúpim dnes, zajtra to bude určite vo výhodnejšej akcii.

Nábytok Albero? V celej predajni 5 zákazníkov, no prinútiť predavača aby zdvihol zadok a láskyplne sa nám venoval a niečo nám aj UKÁZAL je fakt umenie. Nakoniec nás za 2 minútky previedol cez plochu a zase zdrhol. Našťastie to potom zachránila slečna/pani predavačka.

Kika, kam inam? Gauče majú, aj predavačov majú. No gauče spĺňajúce podmienky sú len 4 a ich to vôbec netoto. Ale dostali sme dobrú radu: máme ísť do Petržalky do TPD!

OK, tak teda TPD: doteraz mám z nich pocit, že som asi debil. Minimálne pani predavačka nám to svojím arogantným vystupovaním dala aspoň 5x najavo. Výber úbohý, listing v katalógu môžem robiť aj doma.

A chuťovka na záver – nábytok Galan. Čo sa to preboha stalo s tou super rodinnou firmou, ktorú ešte pred pár rokmi ospevovali vo všetkých ekonomických plátkoch? Že „outlet sedačiek“? To je už čo za p*čovina? Akože čo sa inde nepredá, navozíme do Galanu? Tam už predavača fakt nezoženiete, je tam jedna pani a tá nestíha, takže spokojne si poseďte na zúrivo bordovej sedačke a choďte domov.

A tak ďalej a tak podobne. No a takto si tu žijeme. Rok 2015.

Červený most

Dnes krátko o úspechoch slovenského zdravotníctva. Ale najprv ranná (5:25) fotka Červeného mosta – železničný most cestou na železnú studničku.

Červený most

Pýtate sa, čo som robil tak skoro ráno na Železnej studničke? Vari som si len nebol zabehať? Nuž, práve naopak. Už asi mesiac (od toho nešťastného maľovania) ma bolia kolená. Raz ľavé, teraz zase pravé. Nie je to príšerná bolesť, že by som nemohol chodiť, ale „cítim“ ho. A tak som sa vybral k ortopédovi. Po skúsenostiach z konca zimy som vedel, že treba dojsť skoro ráno. No na moje prekvapenie, o 5:30 stála pred budovou nemocnice kopa dôchodcov. „Idete k ortopédovi? Ste 14. v poradí,“ oznámila mi jedna pani. „Veď ale berie len 10, nie?“ čudujem sa.

Keď som tam chodil minule, toľko ľudí tam zase nebolo. Okolo piatej sme tam boli tak traja, väčšina sa trúsila medzi 6 – 7. Dôchodcovia asi viac makajú na záhradkách, tak ich viac bolia kosti. Respektíve keď je už vonku skorej vidno, nechce sa im spať.

No a tak si to predstavte, stačilo iba prísť do areálu nemocnice a hneď som bol vyliečený. To máme skvelé zdravotníctvo, nie? Čakať od pol šiestej do dvanástej aby mi doktor povedal, že ma aj tak nevezme, to sa mi veru nechce. Tak som to rovno vzdal.

Čo teda robiť o pol šiestej ráno? Mohol som ísť do práce, ale nakoniec som sa rozhodol, že spríjemním ráno rodinke. Zastavil som sa v Tescu, kúpil čerstvé pečivo a spravil doma krajší budíček 🙂 Problém s kolenom mi to síce nevyriešilo, ale aspoň mám lepší pocit.

Nejde nám internet

Stále nám nejde internet. Mysleli sme, že to má súvis s piatkovým požiarom v dome, ale zdá sa, že ani nie. Investigatívnym vyšetrovaním u Ivany a Dada som sa dopátral k info, že internet vlastne nešiel už poobede keď prišli zo školy a horelo až po 16stej. Tak som volal do UPC. A musím vám povedať, spite kľudne. Nič sa nemení. UPC má stále najhorší zákaznícky servis na Slovensku, ak nie rovno na svete!

Tak arogantných keketov som už dávno nestretol (nepočul). Technik má čas najbližšie vo štvrtok 15:45 (nikto zodpovedný nevie byť doma), alebo potom až o týždeň v pondelok. Keď som protestoval, že ten internet nejde už 3 dni a máme byť bez neho ďalší týždeň, ešte to zvalili na mňa, že je to moja chyba, mal som zavolať skôr! No dobre, výpoveď už máte na stole 2 mesiace, ani ma nenapadne nového majiteľa prehovárať, aby si vás nechal. Nikdy viac! Skrachujte sráči!