Ďalší blog príspevok zo série „áno, aj za toto ma platia“. Dnes som sa v práci zúčastnil, ako externí „hosť“ nášho marketingu, aktivity s názvom LEGO Serious Play. Za posledné týždne druhá podobne orientovaná haluška – spomínate na Marshmallow Challenge? Tak dnes sme za pomoci Lega modelovali „typického zákazníka SPP“.
Lego slúži ako nástroj na pomoc pri vyjadrovaní myšlienok. Môžete postaviť hocičo na danú tému, ide o to, aby ste to potom dokázali vyjadriť slovami, čo ste tým chceli povedať. Samozrejme, počet aj množstvo kociek je obmedzený, ale funguje to rovnako ako keď sa hrajú deti – „toto je akože telka a tuto má akože knihu a varechu, lebo je to žena v domácnosti“ a pod. A stavia si povinne každý účastník workshopu, čiže nikto sa neulieva a nie je iba prísediaci na nejakom meetingu.
Dnes v práci školenie na kreativitu a podporu iniciatívy medzi zamestnancami. V rámci toho sme dostali za úlohu postaviť vežu min 140 cm vysokú. Ako stavebný materiál sme mohli použiť: špagety, lepiacu pásku maliarsku (čo hovno držala) a kúsok plastelíny. K dispozícii boli aj nožnice. No a preto marshmallow challenge, lebo vo veži musel byť niekde zakomponovaný aj jeden penový „marshmallow“ cukrík.
Úloha sa zdala na začiatku pomerne jednoduchá, ale skúsil si už niečo postaviť zo špagiet? By si sa divil, aké sú tie pľuhy ohybné a krehké. Navyše sme boli (negatívne) ovplyvnení korporátnym prostredím – keďže zadanie bolo postaviť vežu čo najlacnejšie, snažili sme sa za každú cenu šetriť stavebným materiálom. Nakoniec to aj tak dopadlo tak, že sme v závere zbesilo dokupovali špagety a lepiace pásky, lebo to ani za pána nechcelo držať. A aj tak sme zrobili iba „šikmú vežu“ z Pizze.
PS: áno, aj za toto ma platia 🙂
My si tu len tak kvákame… :-)