Archív značiek: u lekára

Znamienka

Poliklinika Kramáre

Som sa naposlednú chvíľu opamätal, že by som si teraz pred Vianocami mohol dať vybrať tie znamienka, čo mi ešte pred letom kožná odporučila. Tak som narýchlo našiel nejakého chirurga s príznačným menom „doktor Mäsiar“ a ukecal ho, aby to zmákol ešte tento týždeň. Lebo ležať pred telkou môžem aj s prelepeným chrbtom a cvičiť jogu cez sviatky aj tak nebudem, to sa už poznám. Síce p. doktor najprv trochu protestoval, že ak budú komplikácie a že bude treba robiť preväz, ale potom sme sa dohodli, že na preväz prídem 28.12., medzi sviatkami bude jedno doobedie ordinovať. Síce neviem, kto a kde mi vyberie štichy, lebo chceme ísť aj lyžovať, ale to sa bude riešiť potom :-).

Inak operácia v pohode, pán doktor milý a zhovorčivý, aj sme pokecali aj urobil čo bolo treba. Ma to trochu bolí a ťahá, ale hádam to bude ok.

Jedáleň Matyšák

Milým spríjemnením je jedáleň Matyšák tuto v nemocnici. Bol som z toho taký trochu oblbnutý, že som si šiel radšej na chvíľu sadnúť na kávu a dať niečo na zahryznutie, aby som náhodou neodpadol kdesik v aute keď budem šoférovať. U Matyšáka podávajú aj raňajky, ľudové ceny tutok a klasické slovenské jedlá – praženica, chleba vo vajci, varené párky a klobása, zapekané bagety. Ako zdôraznila teta, špekáčky si napríklad robia sami a sú vhodné aj pre celiatikov (t.j. sú zaručene bez múky).

Červený most

Dnes krátko o úspechoch slovenského zdravotníctva. Ale najprv ranná (5:25) fotka Červeného mosta – železničný most cestou na železnú studničku.

Červený most

Pýtate sa, čo som robil tak skoro ráno na Železnej studničke? Vari som si len nebol zabehať? Nuž, práve naopak. Už asi mesiac (od toho nešťastného maľovania) ma bolia kolená. Raz ľavé, teraz zase pravé. Nie je to príšerná bolesť, že by som nemohol chodiť, ale „cítim“ ho. A tak som sa vybral k ortopédovi. Po skúsenostiach z konca zimy som vedel, že treba dojsť skoro ráno. No na moje prekvapenie, o 5:30 stála pred budovou nemocnice kopa dôchodcov. „Idete k ortopédovi? Ste 14. v poradí,“ oznámila mi jedna pani. „Veď ale berie len 10, nie?“ čudujem sa.

Keď som tam chodil minule, toľko ľudí tam zase nebolo. Okolo piatej sme tam boli tak traja, väčšina sa trúsila medzi 6 – 7. Dôchodcovia asi viac makajú na záhradkách, tak ich viac bolia kosti. Respektíve keď je už vonku skorej vidno, nechce sa im spať.

No a tak si to predstavte, stačilo iba prísť do areálu nemocnice a hneď som bol vyliečený. To máme skvelé zdravotníctvo, nie? Čakať od pol šiestej do dvanástej aby mi doktor povedal, že ma aj tak nevezme, to sa mi veru nechce. Tak som to rovno vzdal.

Čo teda robiť o pol šiestej ráno? Mohol som ísť do práce, ale nakoniec som sa rozhodol, že spríjemním ráno rodinke. Zastavil som sa v Tescu, kúpil čerstvé pečivo a spravil doma krajší budíček 🙂 Problém s kolenom mi to síce nevyriešilo, ale aspoň mám lepší pocit.

Alergologička

Som ani nevedel, na čo všetko som alergický. A že vôbec. Vraj aj na škrečkov! No chápeš to!?

Alergologička
V čakárni ani nohy, nezdá sa, že by mala pani doktorka veľa práce…

V čakárni nikto a ja som pritom na vyšetrenie čakal od februára! No potom som pochopil prečo – v ambulancii som strávil vyše hodiny. Jednak mi robila testy na alergiu, študovala si prinesené výsledky krvných testov, pýtala sa ma na kadečo a tak. No uvidíme, či to zaberie…

Každopádne, už je so mňa riadny sypač. Lieky, ktoré som užíval doteraz pravidelne (B12) mi hneď zakázala – vraj podporujú rast rakovinových buniek. Zato mi predpísala ďalších 5. Už len zapamätať si, ktoré mám brať kedy a v akom množstve – chcelo by to nejakú appku na telefón!

Lieky
Čo všetko idem musím sypať 🙂

Pre úspech opakujeme

Pre úspech minulého týždňa opakujeme ranné vstávanie o 4:00. Od 5:05 čakačka v čakárni, dnes pod číslo 3. To preto, lebo nemocnica bola ešte zamknutá (normálne vonkajšia brána). Veď čo by už človek čakal, pred piatou ráno. Musel som čakať chvíľu na ulici, kým prišiel vrátnik, čo bol niekde na obchádzke a pustil ma dnu.

Vyšetrenie u pána dochtora – „u mňa dobrý“. Mám ísť na rehabilitáciu. Na môj argument, že cvičím jógu a teda či tá rehabilitácia bude mať zmysel pán doktor povedal, že môžem ísť rehabilitovať kdekoľvek chcem, výber je na mne. No fajn, neviem, kam pôjdem, viem ale , že do Dúbravky na konci Saratovskej určite nie. Tam mi zase nasadia šarlatánske hlúposti ako elektroliečbu, magnety a ultrazvukové masáže. Keď tak, ja chcem cvičiť!

Kto nemôže spať

Kto nemôže spať ide relaxovať do čakárne ortopéda. Budíček o 4:00, auto som zaparkoval na Železnej studničke a o 4:55 som bol už v čakárni – ako druhý v poradí! Spolu so mnou tam došla aj jedna pani, t.j. číslo 3 v zozname na dverách. Všade ticho a tma, len párik dôchodcov tam čakali už od 4:30.

Vitajte na Slovensku: berie iba 10 ľudí, zoznam sa zaplní dávno pred otvorením ambulancie. Ak chcete mať istotu, že sa dostanete na rad, treba si privstať. Alebo sa objednať na presný čas – minulý týždeň mi ponúkli termín na september. No nekúp to! Doktor prišiel o 7:45, dnu som šiel ako štvrtý o 8:30. Efektívne strávené ráno – prečo čakať u lekára počas pracovného dňa, keď si to človek môže odsedieť v noci?

Ujo doktor ma poslal na röntgen, no výsledok si pozrie až o týždeň (teda aj napriek tomu, že snímku som vybavil za 15 minút a on ho má v počítači okamžite). Zato mi predpísal 3 rôzne lieky, z toho dva čisté analgetiká proti bolesti. Keď to videla teta v lekárni, sa chytala za hlavu, že či mám také strašné bolesti, lebo také lieky a množstvá sa predpisujú starým dedkom, čo sú už beznádejné prípady. Tak neviem, mám to vôbec jesť? Vylosoval som si teda jedny, ktoré by mali mať aj protizápalové účinky, to bude môj favorit na tento týždeň.

Vojenská nemocnica

Poobede som bol ešte u nefrologičky. Tam nie je potrebný žiadny poradovník, v ambulancii síce hrča ľudí, ale celkom to odsýpalo. Možno aj preto, že doktorka len papieruje, t.j. buď objednáva na odbery alebo vyhodnocuje laboratórne výsledky.

Funny story z čakárne – prišla mladá slečna a opýtala do pléna: „Čakáte k nefrologičke alebo ku gynekológovi? Kto je tu posledný?“

Otázku si zobral za svoju chalan, čo bol asi posledný a nejak mal pocit, že sa to teda pýta jeho a hovorí jej: „Ja som posledný k nefrologičke, no k tomu gynekológovi dnes asi nejdem.“

V čakárni výbuch smiechu, slečna mierne červená sa usadila do rohu čakárne. Nabudúce si rozmyslí, či sa jej oplatí vyzvedať :-).