Archív značiek: vysoké tatry

Koniec dovolenky VT

Nakoniec sme sa rozhodli posledný deň už nič väčšie neorganizovať. Pôvodne sme chceli ísť ešte na Solisko, lebo deti tam mali mať nejaké akcie a zľavy na lanovky. Ale nechcel som nechávať naložené auto na verejnom parkovisku bez dozoru (tablety a notebooky a pod). Síce bol taký nápad nechať auto ešte pri Bystrine a ísť na Štrbské pleso vlakom, ale fakt sa mi už nechcelo. A po včerajšom výstupe na Kriváň ma fakt už bolia kolená – ledva chodím.

Takže po raňajkách a pobalení vecí do auta sme sa ešte vybrali na malú prechádzku po Starom Smokovci. Ako obyčajne, sme tu týždeň ale k prechádzke po dedine sme sa vôbec nedostali. Ani žiadnu kešku som nenašiel a pritom niekoľko ich bolo priamo pod nosom. Našli sme dve kšeky, prešli nejaké stánky – Dávid si kúpil vreckový nožík (multifunkčný – s pílkou), Ivana vankúšik – ovečku, nasadli sme do auta a šli.

Ešte nás čakala cesta na Oravu – s medzizastávkou u Janky v Zuberci.

DavidKupujeNozik
Dávid kupuje vreckový nožík.

Výstup na Kriváň

Posledný (fulltime) deň našej dovolenky vo Vysokých Tatrách. Kam nás turistická značka zavedie dnes? Ja som hlasoval za poriadnu finálnu turistiku, veď dožvie kedy najbližšie ešte budeme mať takúto príležitosť (a dobré zdravie). Kolená síce cítim, ale návleky a turistické palice mi celkom pomáhajú, tak si trúfam. Dokonca aj predpovede hlásili, že bude pekné počasie – iba poobede zvýšená oblačnosť, avšak bez dažďa. Po preštudovaní mapy a nejakých blogov a mojom prehováraní padlo teda rozhodnutie pre Kriváň (2495 m.n.m.).

Vyrážali sme relatívne neskoro, lebo sme sa ešte ráno dohadovali kam pôjdeme. Neskoro vzhľadom na to, že na Kriváň je to poriadna štreka – celkovo nejakých 7 hodín čistého času (hore-dole).

Kriváň
Pohľad na Kriváň od hlavnej cesty (parkoviska) Tri studničky. Až tam hore ideme? To vážne!?

Po nudnom a dlhom šlapaní sme dorazili na Rázcestie v Krivánskom sedle (2120mnm). Zatiaľ pohoda, síce stále do kopca, ale po širokom chodníku – turisticky nenáročný terén.

KrivanRazcestie1
Selfie v Rázcestí v Krivánskom žľabe.
KrivanRazcestie2
Výhľad z Rázcestie v Krivánskom žľabe. Tá čiara na pravej strane je chodník po ktorom sme prišli hore.

Potom však nastali menšie komplikácie. Žľab je predsa len o čosik náročnejší, je potrebné trochu liezť a predierať sa cez štrbiny. Zároveň sa nám nejak strácala turistická značka, v kombinácii s turistami rozlezenými po celej šírke kopca bolo náročné držať ideálnu trasu. Nejako sme to však aj s detiskami zvládli a mohli sme pokračovať hore po hrebeni.

Druhé, väčšie problémy nastali za Malým Kriváňom. Tu už bol terén naozaj náročný, šikmé platne sa striedajú so štrkovou šutorinou, všetko v strmom kopci. Stačí jeden chybný krok a človek letí dole po riti aj niekoľko desiatok metrov. Naša celková únava a najmä množstvo ľudí, ktoré sa tade mlelo znemožňovalo normálne pokračovanie v trase. Celkovo sme vystihli asi blbý čas – tí lepší turisti už boli o takomto čase dole a kopec bol posiaty „tiežturistami“, ktorí viseli po skalách, nevedeli sa pohnúť, blokovali chodníky alebo, a čo je horšie, spúšťali neopatrným chodením po nesprávnych stopách kamene na tých dole! S jedným deckom by som si na to ešte trúfol, ale tlačiť jedno decko pred sebou, druhé ťahať za ruku a ešte počúvať manželku, že prečo jej nepomôžem, to už bolo dosť aj na mňa :-).

Rodinná rada teda rozhodla, že radšej ako skončiť vo večerných správa na TV JOJ je čestne priznať porážku a vyslať hore iba jedného zástupcu za rodinu (teda mňa). Odprevadil som ich o kúsok nižšie, kde už bol chodník v pohode, a vybehol to hore sám. Na jednej strane je to škoda, pretože sa vrátili iba cca 50 výškových metrov pred vrcholom, na strane druhej – radšej takto ako sa niekde dolámať alebo priviesť decku úplný odpor k turistike. Na kopci som presne takýchto stretal – decko visí v strede kopca, hystericky ziape, je zo strachu celé v kŕči a nevie sa pohnúť ani dole ani hore. Otecko naňho ziape rovnako hystericky kam má ísť a snaží sa ho nejako odblokovať. A okolo 10 ľudí nervózne vyčkáva, lebo upchali jediný ako – tak schodný chodník hore.

Takže na záver moja finálka a potom pár výhľadov. Kochajce se!

KrivanFinal
Dal to aj Štúr, dal som to aj ja. Len tí štúrovci tam aj vajatali, čo stále neviem čo je. Takže ja som nevajatal, respektíve nie vedome. No dobre mi tam bolo!

KrivanVyhlad1

 

KrivanVyhlad2

KrivanVyhlad3

KrivanVyhlad4

KrivanVyhlad5

Cesta dole relatívne v pohode. Aj keď nám to celé trvalo nie 7 hodín ale skoro 11 (s prestávkami na vajatanie), nevadí. Sme radi, že sme to celé dali a zišli dole celí a v poriadku. Až na to, že kolená mám úplne, ale úplne v riti!

GC1RCJ4 – Kriváň

Vyšiel, našiel, zalogoval, zvíťazil 🙂 Moja doteraz najvyššie položená keška a navyše som k nej vyšlapal peši!

GC1RCJ4-1

GC1RCJ4-2

Väčší problém, ako samotnú kešku nájsť, však bolo vybrať ju von! Keška je tvorená dvomi krabičkami – jedna plastová umiestnená v druhej plechovej. A tá plastová krabička z tej plechovej krabice jednoducho nešla von! Som tam s tou keškou musel trieskať aby som ju vyhrkal, pár ľudí po mne kukalo čo tam stváram, bo som ani žiadny nôž alebo nič nemal so sebou, čím by som ju vypáčil. Sa mi ešte nestalo, že kešku nájdem za 30 sekúnd a potom 5 minút riešim ako ju otvoriť :-). Šak nesťažujem sa, ja len že aj také je.

In/Out: SWG

Téryho chata

Dnešný výlet na Téryho chatu, najvyššie položenú chatu s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách (2015mnm), sa skvele vydaril. Perfektné počasie ako stvorené na turistiku – vôbec nepršalo, iba hore trochu fúkalo. A hore nádherné výhľady. Cestou sme našli 3 kešky, ma ale trochu prekvapilo, že žiadne keška nie je priamo hore pri chate.

Pri chate sme si trochu oddýchli, povyvaľovali sa na kameňoch a tak. Tentokrát sme služby miestneho cateringu nevyužili, po skúsenostiach z minulej návštevy, kedy som pregrcal celú noc, som nenašiel odvahu.

Téryho chata

Téryho selfie

TeryhoChata2

TeryhoChata3

TeryhoMartin

TeryhoAdriana

Cesta dole? Nuž, začínam cítiť kolená. A to poriadne. Dúfam, že ešte jeden deň a záverečnú túru vydržím!