Archív značiek: auto

Denník taxikára

Kniha jázd domáceho taxikára:

  • 16:30 z roboty domov
  • 17:30 po Lenku do Dúbravky a späť
  • 18:00 zaviesť Aďu na večierok do mesta a späť
  • 2:00 po Aďu z večierka a späť
  • 6:15 odviesť Lenku na letisko do Viedne a späť
  • 9:00 do Stupavy do stavebnín aj späť

Ako milujem keď spím 2,5 hodiny, potom treba vstať a ísť niekam autom, potom si ľahnem, zase spím 2,5 hodiny a zase mám vstať a ísť niekam autom. Asi už starnem, ale rozbitý som z toho ako po opici.

Východ slnka v Rakúsku
Východ slnka v Rakúsku cestou z letiska domov.

Štartovacie káble

Ráno skorý budíček, pobaliť zabudnuté veci, pohádať sa s manželkou – to proste k tej nervozite z odchodu patrí. A hurá všetci do auta, ide sa na rodinný výlet! Super, máme meškanie iba 45 minút, to hádam doženieme niekde cestou, a ak nie, nevadí, hádam stíhame. Posledný pohľad na dom cez spätné zrkadlo, otočím kľúčikom, motor spravím hu-hu a všetko zhasne. K*rwa, baterka je v riti! Vonku -7°C, niet sa čomu čudovať, už posledné dva dni ledva točila. Som ale myslel, že to ešte dá… 🙁

Čo teraz? – hovorím si. Volať asistenčnú službu? To môže trvať aj 2-3 hodiny kým niekto príde. Sedem hodín ráno, všade okolo tma. No nič, volám susedovi, reku nemáš štartovacie káble? Nuž, nemá. Ale keď som ho už takto v nedeľu zobudil, dobrá duša to veru je, odviezol ma na najbližšiu benzinku. Tam sme káble kúpili, auto potom hneď naštartovali a ide sa. Meškanie 1:45, to už nedobehnem… Ale radšej neskoro ako nikdy.

Štartovacie káble
Dnes som sa stal hrdým majiteľom štartovacích káblov. Ma serie, že som si ich chcel kúpiť za Shell body, no koncom roka ich už nikde nemali a body mi 31.12. prepadli. Hromy blesky do nich, hadi sú to! 🙂

WTF, krúpy?

Dnes po práci som bol po auto v servise. To ešte o 15:00 vyzeralo, že nič nebude, našťastie poisťovňa Allianz sa nezvykne dlho oštiepkovať a obratom prisľúbila, že opravu preplatí. A nielen, že opravili dvere na kufri, oni to auto dokonca umyli a vysali! Som sa normálne zľakol, keď som ho videl. Také čisté už nebolo pár rokov 🙂

Tak som bol ešte po deti v Záhorskej, kde trávili dnešný prázdninový deň. Cestou nás zastihlo parádne krupobitie. Fúkal vietor, lietali konáre, po ceste sa normálne váľal malý stromček a do toho šibali krúpy tak husto, že nebolo vidieť na 10 metrov. No a keď sme zaparkovali pri dome, už svietilo slniečko.

Snehové krúpy