Archív značiek: selfie

Cyklovýlet Angern an der March

Dnes poobede vybrali sme sa na cyklovýlet. A keďže sme bez detí, trochu viac sme šliapli do pedálov. Najprv sme išli len tak rekreačne, že do „Rakúska“ – prešli sme cez Devínsku Ves, okolo Schlosshofu a potom až do Marchegu. Tam sme chvíľu rozmýšľali, či sa reku vrátime späť, alebo ideme ďalej. Nakoniec sme sa navzájom hecli, veď kedy najbližšie budeme mať príležitosť ísť sa bicyklovať bez detí?

CykloTrasaAngern

Naša finálna trasa: Záhorská Bystrica – Devínska Nová Ves – Schlosshof – Marchegg – Zwerndorf – Angern an der March – kompa na druhú stranu Moravy – Záhorská Ves – Vysoká pri Morave – Stupava – Mariánka – Záhorská Bystrica.

Celková dĺžka  podľa Googla cca 60km. I keď Adriana tvrdí, že podľa jej cyklopríručky to má byť 80km a podľa toho ako nás boleli nohy a zadky aspoň 100. 🙂

Pár poznámok:

  • Trasa je síce trochu dlhšia, avšak vôbec nie náročná – žiadne stúpania, všetko pekne po rovinke.
  • Na rakúskej strane málo áut – aj keď sme šli zväčša po asfaltke, iba občas nás niečo obehlo, občas sme narazili na nejaký traktor abo kombajn.
  • Kompa na druhú stranu nemusí vždy premávať, tak si to radšej čeknite na webe. My sme sa vybrali nablink, keby dačo, vrátime sa po tej istej ceste aj späť.
  • Z Vysokej na Morave sme sa vydali do Stupavy po ceste pre autá. Je to síce kratšia cesta, avšak dosť frekventovaná. Nabudúce by som radšej volil trasu po hrázdi až na Devínske jazero a odtiaľ potom do Stupavy.

Záver: Fajn výletík a som hrdý na svoju drahú, že to všetko odbicyklovala. Cestou späť sme sa zastavili v Stupave v Haki kebap niečo zjesť, lebo so sebou sme nič nemali a už sme boli fakt riadne hladní. Vysadnúť potom na bicykel a dokrútiť to domov vyžadovalo poriadnu dávku premáhania, lebo znovu sadnúť na otlačený zadok…

Žatva
Na poliach žatva v plnom prúde, samé kombjany aj keď je nedeľa. Budúci týždeň hlásia horšie počasie, preto chcú všetko čím skôr spratať.
Schlosshof
Pohľad na nádvorie zámku Schlosshof spoza brány. Dnu sme neboli, avšak sem nás doviedla keška, ktorú sme aj našli.
Marcheg
Dedina Marcheg je známa bocianmi okolo. Aj my sme ich zopár videli.
Kompa
Kompa na druhú stranu Moravy. Lacná veru nie je – osoba za 1€, bicykel zadarmo.
NaKompe
A ešte naše cyklo selfie priamo z kompy.
Bociany
Bociany na stĺpy pri Záhorskej Vsi. Fotka je síce rozmazaná, avšak lepšiu nemám, tak bociany aspoň takto.
VysokaNaMorave
Kostol vo Vysokej na Morave je známy najmä tým, že ho nie je možné odfotiť vo formáte 16:9, takže ako jediná fotka z tejto série je v pomere 4:3. 🙂

Kupujeme gauč

Kupujeme gauč a ako fotka napovedá – dosť nás to nebaví. Teda niežeby sme nový gauč nepotrebovali a nechceli. Skôr naopak. Ale darmo si chcete kúpiť gauč za hádam aj 3 tisícky – v bežnom slovenskom obchode ste aj tak 0 (slovom nula celá nič). Česť výnimkám.

KupujemeGauc

V Merkury nevedeli, či sa dá z vybraného modelu zložiť tvar U. Nevedeli nájsť ani katalóg. Nevedeli nájsť ani ten správny vzorkovník látok. A potom nás už s prehľadom ignorovali.

MÖBEL HOFF je miesto, kde ešte aj dnes môžete zažiť kus socializmu. Na matrace nesadať, na nohách dreváky s hrubými ponožkami, hulákanie na zákazníkov cez pol predajne a podobne.

Z cenovej politiky Sconto som totálne zmätený: každý týždeň iná akcia, každý týždeň iné zľavy. U nich má človek pocit, že ho chcú len ojebabrať – ak niečo kúpim dnes, zajtra to bude určite vo výhodnejšej akcii.

Nábytok Albero? V celej predajni 5 zákazníkov, no prinútiť predavača aby zdvihol zadok a láskyplne sa nám venoval a niečo nám aj UKÁZAL je fakt umenie. Nakoniec nás za 2 minútky previedol cez plochu a zase zdrhol. Našťastie to potom zachránila slečna/pani predavačka.

Kika, kam inam? Gauče majú, aj predavačov majú. No gauče spĺňajúce podmienky sú len 4 a ich to vôbec netoto. Ale dostali sme dobrú radu: máme ísť do Petržalky do TPD!

OK, tak teda TPD: doteraz mám z nich pocit, že som asi debil. Minimálne pani predavačka nám to svojím arogantným vystupovaním dala aspoň 5x najavo. Výber úbohý, listing v katalógu môžem robiť aj doma.

A chuťovka na záver – nábytok Galan. Čo sa to preboha stalo s tou super rodinnou firmou, ktorú ešte pred pár rokmi ospevovali vo všetkých ekonomických plátkoch? Že „outlet sedačiek“? To je už čo za p*čovina? Akože čo sa inde nepredá, navozíme do Galanu? Tam už predavača fakt nezoženiete, je tam jedna pani a tá nestíha, takže spokojne si poseďte na zúrivo bordovej sedačke a choďte domov.

A tak ďalej a tak podobne. No a takto si tu žijeme. Rok 2015.

GC1RCJ4 – Kriváň

Vyšiel, našiel, zalogoval, zvíťazil 🙂 Moja doteraz najvyššie položená keška a navyše som k nej vyšlapal peši!

GC1RCJ4-1

GC1RCJ4-2

Väčší problém, ako samotnú kešku nájsť, však bolo vybrať ju von! Keška je tvorená dvomi krabičkami – jedna plastová umiestnená v druhej plechovej. A tá plastová krabička z tej plechovej krabice jednoducho nešla von! Som tam s tou keškou musel trieskať aby som ju vyhrkal, pár ľudí po mne kukalo čo tam stváram, bo som ani žiadny nôž alebo nič nemal so sebou, čím by som ju vypáčil. Sa mi ešte nestalo, že kešku nájdem za 30 sekúnd a potom 5 minút riešim ako ju otvoriť :-). Šak nesťažujem sa, ja len že aj také je.

In/Out: SWG

Téryho chata

Dnešný výlet na Téryho chatu, najvyššie položenú chatu s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách (2015mnm), sa skvele vydaril. Perfektné počasie ako stvorené na turistiku – vôbec nepršalo, iba hore trochu fúkalo. A hore nádherné výhľady. Cestou sme našli 3 kešky, ma ale trochu prekvapilo, že žiadne keška nie je priamo hore pri chate.

Pri chate sme si trochu oddýchli, povyvaľovali sa na kameňoch a tak. Tentokrát sme služby miestneho cateringu nevyužili, po skúsenostiach z minulej návštevy, kedy som pregrcal celú noc, som nenašiel odvahu.

Téryho chata

Téryho selfie

TeryhoChata2

TeryhoChata3

TeryhoMartin

TeryhoAdriana

Cesta dole? Nuž, začínam cítiť kolená. A to poriadne. Dúfam, že ešte jeden deň a záverečnú túru vydržím!

Zbojnícka chata

Včera malo pršať trochu a nepršalo skoro vôbec. Takže keď dnes malo pršať veľa, bude pršať iba trochu. To je logické, nie? No a keďže sme si to takto pekne zdôvodnili, ráno hneď po raňajkách sme sa vypravili na turistiku – dnes cieľ Zbojnícka chata.

A skutočne – pršalo iba málo, najmä cestou späť sme však trochu zmokli. Avšak bola hmla, takže dnes sa žiadne výhľady nekonali. Dokonca aj samotnú Zbojnícku chatu sme zazreli až keď sme ku nej skoro úplne prišli, takže ani poriadne nevieme, kde vlastne je a ako to okolo nej vyzerá 🙂

Zbojnícka-1
Najlepšia fotka Zbojníckej chaty (myslím z diaľky) aká sa mi podarila. Takto nejako sme ju videli, keď sme sa k nej blížili.
Zbojnícka-2
Moje selfie s chatou – bol som tam!
Zbojnícka-3
Kokso, keby som bol vedel, že tam chodí autobus, mohli sme sa zviesť a nie sa tam 3 hodiny peši trepať! 😉
Zbojnícka-4
Niečo na zohriatie. Teda okrem šošovicovej polievky, ktorá tiež dobre padla.
Zbojnícka-5
Cestou späť sa to trochu potrhalo, takže sme sa nestačili diviť okolo akých vecí sme išli smerom hore. Napríklad tuhľa nejaké pleso.