Archív značiek: super

Výstup na Kriváň

Posledný (fulltime) deň našej dovolenky vo Vysokých Tatrách. Kam nás turistická značka zavedie dnes? Ja som hlasoval za poriadnu finálnu turistiku, veď dožvie kedy najbližšie ešte budeme mať takúto príležitosť (a dobré zdravie). Kolená síce cítim, ale návleky a turistické palice mi celkom pomáhajú, tak si trúfam. Dokonca aj predpovede hlásili, že bude pekné počasie – iba poobede zvýšená oblačnosť, avšak bez dažďa. Po preštudovaní mapy a nejakých blogov a mojom prehováraní padlo teda rozhodnutie pre Kriváň (2495 m.n.m.).

Vyrážali sme relatívne neskoro, lebo sme sa ešte ráno dohadovali kam pôjdeme. Neskoro vzhľadom na to, že na Kriváň je to poriadna štreka – celkovo nejakých 7 hodín čistého času (hore-dole).

Kriváň
Pohľad na Kriváň od hlavnej cesty (parkoviska) Tri studničky. Až tam hore ideme? To vážne!?

Po nudnom a dlhom šlapaní sme dorazili na Rázcestie v Krivánskom sedle (2120mnm). Zatiaľ pohoda, síce stále do kopca, ale po širokom chodníku – turisticky nenáročný terén.

KrivanRazcestie1
Selfie v Rázcestí v Krivánskom žľabe.
KrivanRazcestie2
Výhľad z Rázcestie v Krivánskom žľabe. Tá čiara na pravej strane je chodník po ktorom sme prišli hore.

Potom však nastali menšie komplikácie. Žľab je predsa len o čosik náročnejší, je potrebné trochu liezť a predierať sa cez štrbiny. Zároveň sa nám nejak strácala turistická značka, v kombinácii s turistami rozlezenými po celej šírke kopca bolo náročné držať ideálnu trasu. Nejako sme to však aj s detiskami zvládli a mohli sme pokračovať hore po hrebeni.

Druhé, väčšie problémy nastali za Malým Kriváňom. Tu už bol terén naozaj náročný, šikmé platne sa striedajú so štrkovou šutorinou, všetko v strmom kopci. Stačí jeden chybný krok a človek letí dole po riti aj niekoľko desiatok metrov. Naša celková únava a najmä množstvo ľudí, ktoré sa tade mlelo znemožňovalo normálne pokračovanie v trase. Celkovo sme vystihli asi blbý čas – tí lepší turisti už boli o takomto čase dole a kopec bol posiaty „tiežturistami“, ktorí viseli po skalách, nevedeli sa pohnúť, blokovali chodníky alebo, a čo je horšie, spúšťali neopatrným chodením po nesprávnych stopách kamene na tých dole! S jedným deckom by som si na to ešte trúfol, ale tlačiť jedno decko pred sebou, druhé ťahať za ruku a ešte počúvať manželku, že prečo jej nepomôžem, to už bolo dosť aj na mňa :-).

Rodinná rada teda rozhodla, že radšej ako skončiť vo večerných správa na TV JOJ je čestne priznať porážku a vyslať hore iba jedného zástupcu za rodinu (teda mňa). Odprevadil som ich o kúsok nižšie, kde už bol chodník v pohode, a vybehol to hore sám. Na jednej strane je to škoda, pretože sa vrátili iba cca 50 výškových metrov pred vrcholom, na strane druhej – radšej takto ako sa niekde dolámať alebo priviesť decku úplný odpor k turistike. Na kopci som presne takýchto stretal – decko visí v strede kopca, hystericky ziape, je zo strachu celé v kŕči a nevie sa pohnúť ani dole ani hore. Otecko naňho ziape rovnako hystericky kam má ísť a snaží sa ho nejako odblokovať. A okolo 10 ľudí nervózne vyčkáva, lebo upchali jediný ako – tak schodný chodník hore.

Takže na záver moja finálka a potom pár výhľadov. Kochajce se!

KrivanFinal
Dal to aj Štúr, dal som to aj ja. Len tí štúrovci tam aj vajatali, čo stále neviem čo je. Takže ja som nevajatal, respektíve nie vedome. No dobre mi tam bolo!

KrivanVyhlad1

 

KrivanVyhlad2

KrivanVyhlad3

KrivanVyhlad4

KrivanVyhlad5

Cesta dole relatívne v pohode. Aj keď nám to celé trvalo nie 7 hodín ale skoro 11 (s prestávkami na vajatanie), nevadí. Sme radi, že sme to celé dali a zišli dole celí a v poriadku. Až na to, že kolená mám úplne, ale úplne v riti!

Téryho chata

Dnešný výlet na Téryho chatu, najvyššie položenú chatu s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách (2015mnm), sa skvele vydaril. Perfektné počasie ako stvorené na turistiku – vôbec nepršalo, iba hore trochu fúkalo. A hore nádherné výhľady. Cestou sme našli 3 kešky, ma ale trochu prekvapilo, že žiadne keška nie je priamo hore pri chate.

Pri chate sme si trochu oddýchli, povyvaľovali sa na kameňoch a tak. Tentokrát sme služby miestneho cateringu nevyužili, po skúsenostiach z minulej návštevy, kedy som pregrcal celú noc, som nenašiel odvahu.

Téryho chata

Téryho selfie

TeryhoChata2

TeryhoChata3

TeryhoMartin

TeryhoAdriana

Cesta dole? Nuž, začínam cítiť kolená. A to poriadne. Dúfam, že ešte jeden deň a záverečnú túru vydržím!

Firemné kolo

Dnes večer mikuláš u mňa v robote. Decká mali hádam najväčšiu radosť z lietajúcich balónov, ktoré si uviazali o mikulášske čiapky. Iva mala toľko balónov, až jej čiapka odlietaval z hlavy a musela ju mať priviazanú motúzom 🙂 A na tých balónoch je najlepšia vec, že po tme svietia! Normálne má každý v sebe malinké LED svetielko kus fosforu. No proste neskutočná radosť 🙂 Ani do výťahu sme sa poriadne nezmestili. A keď sme šli domov, mal som balónov plný kufor…

Na večierku nám hral a spieval Marián Čekovský.
Na večierku nám hral a spieval Marián Čekovský.
Super balóny, čo po tme svietia! Máme ich plný výťah, plný kufor auta :-)
Super balóny, čo po tme svietia! Máme ich plný výťah, plný kufor auta 🙂

Strýko Burger

Dnes večer – najprv nákup floorball hokejky pre Dávida (hanbím sa, ale po 2 mesiacoch sa chudák konečne dopracoval k narodeninovému darčeku) a teraz večera u Strýka Burgera! Tak povedzme, že narodeninová oslava.

Strýko Burger neďaleko železničnej stanice Lamač - to je super žrádlo za dobré ceny!
Strýko Burger neďaleko železničnej stanice Lamač – to je super žrádlo za dobré ceny!

PS: že Dávid sa pýta, prečo tu všetci telefonujú. Nuž preto, že je to fastfood a sú tu samí vidláci 🙂