Archív značiek: rande

Vietnamská reštaurácia Babamboo

Keďže sme dvaja a nechce sa mi variť ani v nedeľu, na obed sme sa vybrali do pravej vietnamskej reštaurácie Babamboo na Dlhých Dieloch.

Pripravte sa na úplne iné chute ako môžete zažiť v „tradičných“ ázijských reštauráciách. Ak chcete spoznať niečo nové, i keď nie každému musí (všetko) chutiť, pretože na niektoré ingrediencie jednoducho nie sme naučení. Bežné ázijské reštiky majú totiž od Ázie rovnako ďaleko ako bryndzová pizza od Talianska. Babamboo však prináša pravé chute Vietnamu a Thajska – napr. niektoré bylinky dovážajú letecky každý týždeň z ich domoviny.

Nech vás neodradí vchod do budovy, aj keď vyzerá ako vstup do kultúrneho domu z roku 1980. Zišlo by sa im tiež trochu popracovať na samotných priestoroch. Zariadenie je stále tak trochu ako v lacných ázijských fastfood reštauráciách, pritom ponuka a kvalita jedál by si zaslúžila niečo krajšie. Škoda tiež, že vonkajšia terasa sa takto v lete pokladá za výsostne fajčiarsky kútik, takže my nefajčiari musíme ostať radšej vo vnútri. Každopádne vietnamská obsluha nemá chybu, milí, ochotní, zaujímajú sa, poradia…

Vyskúšali sme nasledovné (výber z ponuky)

Thajská polievka
Tradičná thajská polievka s kuracím mäsom, zeleninou, bylinkami, rajčinami. V popise píšu, že jemne kyslá, mne sa však zadala skôr presolená.

Výborná bola tiež ázijská polievka s kokosovou vodou a kuracím mäsom, ktorá bola mierne sladká.

Letné rolky
Nem cuốn – letné rolky s krevetami. Na fotke s arašidovým maslom, potom mi čašník priniesol aj typickú vietnamskú (inak rybaciu) omáčku.

Rolky (studené) sú plnené ryžovými rezancami, zeleninou a krevetami. Majú sa koncom namáčať do omáčky (arašidovej alebo rybacej) a to buď rukami, alebo pomocou paličiek. Nie krájať príborom, lebo potom sa rozpadnú a už to nie je ono, ako ma upozornil čašník. Každopádne s vybraných jedál ma zaujali asi najmenej – chuť to bola zvláštna, určite nie zlá, ale mojím obľúbeným jedlo sa to nestane.

Chrumkavá kačica
Aďa volila na istotu, tak dala svoju obľúbenú chrumkavú kačicu. Chuťovo výborná, len tá omáčka bola vraj trochu pikantná (čo jej nevyhovuje).

Porcie na tanieroch sú veru obrovské! Z jedného taniera by sa už spokojne najedli aj dvaja ľudia! Vygúľal som sa odtiaľ fakt prežratý.

Hovädzie s rezancami
Hoavädzie mäso, lemongrass, chili, zelenina a k tomu opekané ryžové rezance ako príloha. Porcia ako pre baníka po celodennej šichte. 🙂

Záver

Ako už píšem vyššie, reštaurácia by si zaslúžila krajšie prostredie – ak sa chcú profilovať ako pravá vietnamská kuchyňa a ponúkať zaujímavé jedlá, keď mám nechať za obed pre dvoch >30€, čakal by som krajšie prestieranie, na stoloch nejaký ten obrus a pod.

Personál fakt milí a ochotní. Jediná chybička krásy prišla na záver – pri platení sme nedostali žiadny blok z pokladne, iba nám čašník otrčil svoj mobil, kde mal v nejakých kódoch sumarizovanú našu objednávku. Ako fajn, ja sa nebudem nikomu vyprosievať kvôli bloku, ale toto sa proste v dobrej reštike nerobí! Zdá sa, že je to opäť taký slovenský (alebo vietnamský?) folklór toto, minule sme dostali v kebabárni tiež len „nefiškálny“ doklad, tunáka to doviedli ešte ďalej. Ach jaj.

Nápoj kolového typu

Podvečer sme museli ísť na poštu, lebo došli nejaké zásielky do vlastných rúk. A keďže je piatok a nebolo sa kam ponáhľať, zastavili sme s Aďou v krčme u Iváka na „nápoj kolového typu“. Slniečko svietilo, bolo tesne po daždi, i tak sme vonku posedeli.

UrpinerKola

Inak fuj, ten Urpiner kola či čo to bola za sračka, nigdá viac! 🙂 🙂 🙂

Before We Go

Dnes večer rande s mojou drahou manželkou. Boli sme v kine Mladosť na film Noc v New Yorku (Before We Go). A ešte pred tým na zmrzlinu hneď vedľa kina – Luculus. Zmrzlina v poho, veľký výber rôznych chutí, podávajú do sladkých kornútkov v papieriku alebo do papierových mištičiek, cena 1€ za kopček a kopček relatívne veľký (viď foto).

Zmrzlina Luculus

Stupavský kaštieľ

Kým hral Dávid floorball v športovej hale (v Stupave), vybrali sme sa na prechádzku do parku.

Kaštieľ Stupava

 

PS: a keďže je dnes Valentín, do Stupavy sme sa vybrali opäť večer – tentokrát bez detí. Navštívili sme Il Galeone – pravú taliansku pizzériu, ktorú vedie kuchár z Neapolu a požívajú len pravé talianske suroviny. Recenzia niekedy inokedy, zatiaľ len stručne – super!