Dnes podvečer som navštívil najprv Daňový úrad a potom UPC, bo sú tesne vedľa seba. A aký je rozdiel v prístupe ku „zákazníkovi“ medzi štátnou inštitúciou a spomínanou súkromnou firmou? Samozrejme, zjavný.

Na daňovom bola mrťa ľudí. Tak ako každý rok otvorili zasadačku, kde nahnali 20 pracovníkov prijímať vypísané formuláre. Poradenstvo je v iných dverách, takže tí čo sa nepotrebujú radiť, ale chcú iba odovzdať, nemusia čakať. Dĺžka pobytu na úrade < 5 minút, aj napriek tomu, že predo mnou bolo cca 10 nešťastníkov.

Na UPC tiež mrťa ľudí – blíži sa koniec mesiaca a tak všetci podávajú výpovede, robia zmeny, prípadne prišli odovzdať zariadenie. (Počet rušičov bolo hádam 3x viac ako záujemcov o služby – prečo ani?) Strávený čas – skoro hodina s poradovým číslom v ruke. Slečna za okienkom sa ma najprv pokúšala presvedčiť, že to nemám rušiť a ja som jej opakovane vysvetľoval, že tam už bývať nebudeme a že tým pádom to ruším a že ma nezaujíma aký internet (a kedy vôbec) si objedná nový majiteľ. Ja viem, má to v popise práce. Táto „prozákaznícka“ firma – u mňa nikdy viac.

Projektový manažér dnes slávnostne zahájil etapu sťahovania. Od 1.9.2015 nemáme na byte internet, čo je dosť dobrý dôvod, aby sme tam už vtedy neboli 🙂