Archív kategorií: GENDZOv mikroblog

Udalosti, ktoré ma v mojom živote postretnú.

Zatmenie slnka (čiastočné)

Tak dnes sme mali zatmenie slnka. Síce nie také dokonalé ako pred 15 rokmi, no metódy pozorovanie sa nezmenili. Každý zháňal disketu. I keď zohnať disketu v roku 2015 dalo predsa len o čosi viac námahy. A mladšie ročníky už ani nevedia, čo to tá disketa je 🙂 Oni dokonca už ani nevedia, na čo je CD-čko, takže čo by človek chcel od diskety, že?

Dnešné (čiastočné) zatmenie slnka sme prečkali v práci. Poniektorí boli aj presvedčení, že sa mierne zatiahlo, no ja som si vlastne nič nevšimol. Až kým nedošiel Igor s dvojitou disketou, nech sa kuknem. Potom som cez ňu spravil aj mega amatérsku dokumentačnú fotku. Akože nech je vidno, že som bol pritom. Lebo v roku 1999 mobily s foťákmi ešte neboli. Vlastne neboli ani digitálne foťáky.

Pohľad na zatmenie slnka bez diskety. Keďže to bolo zatmenie iba čiastočné, zvyšná časť slnka bola natoľko jasná, že voľným okom nebolo nič vidieť.
Pohľad na zatmenie slnka bez diskety. Keďže to bolo zatmenie iba čiastočné, zvyšná časť slnka bola natoľko jasná, že voľným okom nebolo nič vidieť.
Zatmenie slnka cez disketu. Jéééj, mesiačik.
Zatmenie slnka cez disketu. Jéééj, mesiačik.

Nedobrzdil

Nedobrzdil, narazil, plech preliačil, blatník poškriabal. Ach jaj, mám ja šťastie hneď z rána na takýchto šoférov. Najprv to vyzeralo, že nič, že len do mňa zo zadu drgol, no potom sme si všimli aj preliačený plech na kufri. Hurá do servisu 🙁

Na tejto fotke to ani nie je vidieť, ale malá preliačina tam veru je.

Doplnené 2.4.2015: Tak oprava tejto preliačinky a poškriabaného nárazníka – maličkosť. Skoro 900€. Keby som to mal platiť ja a nie poisťovňa, by ma piclo. Respektíve keby feši nemal Allianz, ktorá ako jediná nezohľadňuje anuitu (t.j. musel by som platiť časť opravy sám), to by som sa na to asi vykašľal.

Kto nemôže spať

Kto nemôže spať ide relaxovať do čakárne ortopéda. Budíček o 4:00, auto som zaparkoval na Železnej studničke a o 4:55 som bol už v čakárni – ako druhý v poradí! Spolu so mnou tam došla aj jedna pani, t.j. číslo 3 v zozname na dverách. Všade ticho a tma, len párik dôchodcov tam čakali už od 4:30.

Vitajte na Slovensku: berie iba 10 ľudí, zoznam sa zaplní dávno pred otvorením ambulancie. Ak chcete mať istotu, že sa dostanete na rad, treba si privstať. Alebo sa objednať na presný čas – minulý týždeň mi ponúkli termín na september. No nekúp to! Doktor prišiel o 7:45, dnu som šiel ako štvrtý o 8:30. Efektívne strávené ráno – prečo čakať u lekára počas pracovného dňa, keď si to človek môže odsedieť v noci?

Ujo doktor ma poslal na röntgen, no výsledok si pozrie až o týždeň (teda aj napriek tomu, že snímku som vybavil za 15 minút a on ho má v počítači okamžite). Zato mi predpísal 3 rôzne lieky, z toho dva čisté analgetiká proti bolesti. Keď to videla teta v lekárni, sa chytala za hlavu, že či mám také strašné bolesti, lebo také lieky a množstvá sa predpisujú starým dedkom, čo sú už beznádejné prípady. Tak neviem, mám to vôbec jesť? Vylosoval som si teda jedny, ktoré by mali mať aj protizápalové účinky, to bude môj favorit na tento týždeň.

Vojenská nemocnica

Poobede som bol ešte u nefrologičky. Tam nie je potrebný žiadny poradovník, v ambulancii síce hrča ľudí, ale celkom to odsýpalo. Možno aj preto, že doktorka len papieruje, t.j. buď objednáva na odbery alebo vyhodnocuje laboratórne výsledky.

Funny story z čakárne – prišla mladá slečna a opýtala do pléna: „Čakáte k nefrologičke alebo ku gynekológovi? Kto je tu posledný?“

Otázku si zobral za svoju chalan, čo bol asi posledný a nejak mal pocit, že sa to teda pýta jeho a hovorí jej: „Ja som posledný k nefrologičke, no k tomu gynekológovi dnes asi nejdem.“

V čakárni výbuch smiechu, slečna mierne červená sa usadila do rohu čakárne. Nabudúce si rozmyslí, či sa jej oplatí vyzvedať :-).