Cestou na víkendový pobyt v Liptovskom Hrádku sme sa zastavili na Brankovskom vodopáde – inak najvyšší vodopád Nízkych Tatier. Auto sme nechali zaparkované pri motoreste Bodega. Na vodopád to bola prechádzka asi na pol hodinku. Celý čas som mal však zlý pocit: bol piatok okolo obeda a nikde ani (ľudskej) nohy – a určite som nechcel stretnúť v lese nejakého medveďa.
Brankovský vodopád
PS: Pred ďalšou cestou sme sa veru posilnili v motoreste. Grilovaný ovčí syr s hranolkami, brusnicovou omáčkou a na Slovensku neodmysliteľnou strúhanou mrkvou na tanieri za 5,5€, no nekúp to! Navyše príjemné prekvapenie, keď nám čašníčka oznámila, že v cene je aj polievka. Super sme sa natlačili 🙂
Najkrajšia keška z tohtoročnej dovolenky v Chorvátsku? Jednoznačne táto!
– Zaujímavé miesto, ktoré by sme inak nevideli, nenašli a vlastne ani nemali dôvod hľadať. Teda presne to, čo od geokešingu očakávam – spoznávanie zaujímavých miest, o ktorých častokrát vedia len miestny.
– Miesto, kde sa to nehemží turistami, maximálne tam narazíte na pár ubytovaných hostí z miestneho penziónu a potom samozrejme geokešerov 😉
– Pekné prostredie ako stvorené na chvíľku oddychu.
– Niečo zaujímavé a navyše aj funkčné – mlyn bol normálne v prevádzke a ujo, ktorý ho obsluhoval, nám dovolil nazrieť ako sa melie kukuričná múka.
Posledná keška v blízkom okolí Brely – a tak sme ju už nemohli nechať na pokoji :-). Ku keške sme išli od mora z promenády – vybrali sme nejaké schody smerom hore. Samozrejme končili niekomu vo dvore, našťastie nemali zamknutú bráničku, tak sme sa potichučky prešmykli :-).
Bol už večer, kostol bol pekne osvetlený. Kešku sme našli už ľahko, pri pohľade na foto-pomôcku nám to bolo hneď jasné – bola skrytá v dutej rúrke tej tabuľky (ak si dobre pamätám, rovnaká skrýš je použitá napríklad tu – GC1DK4G – FAUSTUV DUM).
