Všetky príspevky Gendzo

Nedeľa v Bory mall

A ako správni Bratislavčani, aby sme to s tou prírodou zas tak nepreháňali, zašli sme ešte podvečer do Bory mall. Dávid si chcel pozrieť kopačky. Tak sme sa najprv zastavili v Decathlone. Deti sa tam dosýta vyšantili – je od nich sympatické, že môžu priamo v predajni skákať na trampoške, boxovať do vaku, behať na bežeckom páse, dokonca sa po predajni aj previezť na bicykli… Majú tam kopec tovaru a väčšinou za dobré ceny. Ja som si nakoniec kúpil tričko a kraťasy na cvičenie jogy.

Dávid jazdí na biku po dráhe. Ive to moc nešlo, tá teda robila koliečka iba  popri dráhe.
Dávid jazdí na biku po dráhe. Ive to moc nešlo, tá teda robila kolečká iba popri dráhe.

Potom sme sa už presunuli priamo do Borov. Mali tam nejakú akcošku pre deti – zbierať pečiatky na stanovištiach. Prvá úloha bola jazda na bicykli po dráhe, neviem ako sa to odborne volá, chalaniská to tam potom aj predvádzali. Vraj sa na tých bicykloch vôbec nepedáluje, jazdec sa na tých bubnoch a lopingoch iba pohupuje hore a dole a tým pridáva rýchlosť.

Bory mall káva
Aďa si dala nejakú čokoládu, čo mi robí asi naschvál, pretože tá vyzerá vždy lepšie ako moja káva a ja potom ľutujem, prečo ja musím piť to presso 🙂

Kým decká zbierali zvyšné pečiatky, my sme s Aďou skočili na kávičku. Je fajn, keď už máme také samostatné deti, že netreba s nimi operovať po celom shopingu, ale vybavia si veci sami a rodičia si môžu užívať tiež po svojom. Decká dostali za odmenu pastelky a šlo sa domov. Nakoniec celkom super nedeľa, musím priznať.

Kútik chuti

Po kine, sme vyhladli a keďže decká mali doma TV Šmolkov, k čomu nás už fakt nepotrebovali, išli sme sa ešte niekam najesť. Zastavili sme teda v Záhorskej, tentokrát sme však boli neverní našej „domovskej“ reštike Kohútik, ale skúsili sme pizzérku pri ceste s názvom „Kútik chuti“ – v rýchlosti prekrstenú na „Kuti-kuti„. Lebo Aďa mala chuť na cestoviny a ja zase Quattro stagioni nikdy nepohrdnem.

Cestoviny dobré, trochu zvláštne korenené, čo mne zase nevadí, a aj Aďa sa tvárila, že v pohode.
Pizzéria Kútik chuti, odteraz  Kuti-kuti volaná :-)
Pizzéria Kútik chuti, odteraz Kuti-kuti volaná 🙂

Pukance v kineX

Dnes večer sme sa vybrali (opäť) do KinaX v Stupave. Clouds of Sils Maria sľuboval zážitok európskeho filmu. Sľuboval, ale…

Najprv však k tým pukancom

„A kde sa tu dajú kúpiť pukance?“ pýtame sa slečny pri pokladni.
„Pukance? To si musíte doniesť z domu! Alebo, možno vám spravia sáčkové dole v bare…“

Nespravili, bar bol ešte zavretý. Rozmýšľam: Keď sme tu boli minule na 50 odtieňov, ľudia tu pukance bežne vyjedali – čudoval som sa vtedy, že z plastových misiek. No minule sme došli 2 minúty po začiatku, takže na riešenie pukancov nebol čas. Ale tie plastové misky naskladané pri dverách kinosály si určite pamätám…

A aké je teda rozuzlenie záhady plastových misiek?

„Presypte si prinesené pukance do plastových misiek, aby ste počas predstavenia nešuchotali sáčkom,“ znel oznam pred začiatkom filmu. Ja to kino jednoducho milujem! Nielen, že vám dovolia doniesť si vlastné vyhrýzadlá z domu, oni vám na ne dajú aj plastovú misku, aby bola nejaká kultúra. A lístok tu stojí polovicu ako v Blave. No nie sú super!?

Nekecám: plastové misky na vami z domu prinesené pukance, ktoré vám dajú v kine X pred vstupom do sály, aby ste nerušili počas predstavenia šuchotaním sáčkom.
Nekecám: plastové misky na vami z domu prinesené pukance, ktoré vám dajú v kine X pred vstupom do sály, aby ste nerušili počas predstavenia šuchotaním sáčkom.

A teraz k tomu filmu:

Nuda! Kino bolo poloprázdne, no keďže sa jednalo o „klubový“ film, zas ma to toľko neprekvapovalo. Ako však môže mať tento film hodnotenie 6,8 na IMDb (???) fakt nechápem. Herecké obsadenie v podobe upírky Kristen Stewart našepkávalo, že by to mohol byť dobrý film. No ako som sa dnes poučil, niekedy sa aj hollywoodska hviezda nechá najať do úplne nudnej drámy bez deja. Kebyže nie som v kine, po prvej polhodine by som to prepol na TV Paprika. Tam človek nájde aspoň trochu napätia a zápletky 🙂

Ako fajn, film má nejakú myšlienku, ale bol celý založený na dialógoch, filozofovaní a obkecávaní, že to bolo až hrúza čítať v titulkoch. A aj veci, ktoré by mohli film zdynamizovať a oživiť, boli zobrazené len okrajovo a povrchne. Keby sa aspoň Kristen Stewart  pri tom jazere vyzliekla donaha. Ale nie! Juliette Binoche, ročník 1964, tá s tým problém nemá. No Kristen, 1990, tá ostane v spodnom prádle. A tak jediné, čo sa mi na tom filme páčilo, boli zábery na Alpy… 🙂