Blog o hľadaní kešiek. Kompletný zoznam mojich nájdených kešiek nájdeš na stránke gendzo.sk/geocaching
Naša ďalšia zastávka počas dnešnej turistiky – Trojrohé pleso. Už tu nie je toľko ľudí ako na Zelenom plese, čo je samozrejme skvelé. Zato počasie nás trochu dobehlo – podcenili sme ho. Mysleli sme, že dnes bude úplne úžasne teplúčko. Ale prd, hory sú hory a je nám trochu zima. „No nevadí, hlavne že (zatiaľ) neprší“, hovoríme si.
In/Out: SWG DejanSt
Najprv som myslel, že bude niekde pri tom širokom chodníku, po ktorom sme prišli. No po chvíľke sa vzďaľujeme. Tak späť, tentokrát to skúšame po druhej strane potoka, tak nejak bokom od ľudí. Znovu sa však vzďaľujeme. To nám už chladla polievka na stole v chate. Až na tretí pokus sme ju už rýchlo našli a bežali sa najesť 🙂
In/Out: SWG Microtus62
PS: Suverénne najdrahšia chata (bufet) z celých Tatier. Polievka za 4,50€, to nemajú ani kamaráti z J&T na Hrebienku. A to tam ešte stále dokážu vyliezť aj autom. Na Zbojníckej chate polievka za 2,90€, čo tam všetky suroviny horskí nosiči na chrbátoch vytrepať musia. Nuž ponuka vs. dopyt – pri Zelenom plese také hordy turistov, že aj na tú predraženú polievku sa stálo 30 minút v rade!
Moja keška #100! Cestou zo Zbojníckej chaty sme odhalili poslednú skrýšu na trase – Reinerova chata. Už sa nám ani moc nechcelo, predsa len po celom dni sme boli unavení, ale kešku sme našli rýchlo, takže žiadna tragédia. Okolo chaty ľudí ako maku. To sa jednoducho nedá odloviť tak, aby vás nikto nevidel. Našťastie, kde je veľa ľudí, tam sa človek stratí v dave 🙂 A za odmenu – prvé tatranské koliesko!
In/Out: SWG
Táto keška sa nachádza pri Zbojníckej chate. Turistika hore v pohode, jemne mrholilo občas a hore bola taká hmla, že sme tú chatu ledva videli. Kešku sme však našli v pohode, bola kúsok na chatou pri nejakom plese, ktoré vôbec neviem aké veľké je, pretože sme ho zbadali iba na chvíľku aj to iba z kraja.
PS: Attingere caelum diagito, ak som správne googlil, znamená dotknúť sa prstom nebies. Ako fajn poetický názov, no aj tak nechápem, prečo sa tá keška nemôže volať jednoducho „Zbojnícka chata“. Určite by to dávalo väčší zmysel. Koniec hejtu.
Na Hrebienku sme boli už v nedeľu, aj kešku sme vtedy hľadali. Bolo nám jasné, kde presne je, ale nejaký ujo práve vykonával údržbu miesta skrýše – maľoval stĺpiky informačnej tabule. Takže v nedeľu sme ju neodlovili, ale dnes – cestou na Zbojnícku chatu, sa to už úspešne podarilo.
