Dnes sme mali oddychový deň, tak sme sa vybrali len na takú menšiu turistiku na Kmeťov vodopád. Kešku sme našli po chvíľke hľadania. Lebo keď sa píše, že hľadaj na konci chodníka v pravo, tak treba kutrať na konci chodníka v pravo. Aj keď sa zdá, že tam nič nie je 🙂
Snehu už veľa nie je, postupne sa topí. Čo by to bol za výlet na Pajštún, keby sme tam nepohľadali kešku? Našli ľahko, (žiaľ) tesne pred nami už bola navštívená, takže stačilo sledovať stopy v snehu. Ale nevadí, zábava bola aj tak.
GPS nás trochu vláčilo hore – dole po kopci, tiež som čakal, že „trojpník“ bude mať väčšie rozmery, ale nakoniec sme to dali. Teda Dávid ju vystopoval, pochvala mu patrí. Inak asi najväčšia zbierka pier v lese, ktorú som kedy videl :-).
Dávid sa na môj príkaz hodil smerom na kešku – podarilo sa mu vydriapať asi do pol kopčeka. Jasné, že sa mu potom šmykli obe nohy a zviezol sa späť po bruchu asi 2 metre dole. Aďa len prevrátila oči – celá vetrovka aj gate od blata. A tak začal náš dnešný výlet na Pajštún 🙂