Moja keška #100! Cestou zo Zbojníckej chaty sme odhalili poslednú skrýšu na trase – Reinerova chata. Už sa nám ani moc nechcelo, predsa len po celom dni sme boli unavení, ale kešku sme našli rýchlo, takže žiadna tragédia. Okolo chaty ľudí ako maku. To sa jednoducho nedá odloviť tak, aby vás nikto nevidel. Našťastie, kde je veľa ľudí, tam sa človek stratí v dave 🙂 A za odmenu – prvé tatranské koliesko!
In/Out: SWG
Nájdená friško a ľahko – len malá odbočka z chodníka, rýchli odlov a potom pokračujeme hore na kopec.
IN: SWG
Aj napriek nepriazni počasia, hmla že ani na 10 krokov človek nevidí, som tú potvoru keškovú našiel. Chopok, alebo teda tesne pod Chopkom a zatiaľ moja najvyššie položená keška!
Hore totálna hmla, vietor fúkal, teplota 1stC. Keď som sa hore v bare pýtal čašníka, kadiaľ sa ide na Chopok, keďže vonku bolo vidno tak 3 metre, kukal na mňa, že ako načo tam chcem ísť, veď je tam vidieť veľké „H“. Keška teda nájdená, no s logovaním problém – logbook plný a mokrý napadrť. Ťažko do takého písať, lebo ceruzka trhá papier…!
In/Out: SWG (Serpo-SK)
CWG out: Mira z Bruna
IN: SWG
Počas nášho (auto) výletu do národného parku Biokovo – na vrch Sv. Jure – sme ako prvú našli túto kešku. Najprv sme si ju chceli nechať na cestu dole aby sme sa nezdržovali, ale keď mi navigácia na telefóne začala ukazovať menej ako 50 metrov, neodolal som, zastavil a išiel ju pohľadať. S Ivou sme ju napokon našli veľmi rýchlo, ako povedala Iva: „Musíš hľadať kamene, ktoré vyzerajú ako naukladané na seba a nie iba tak rozhádzané…“
Naozaj super miesto na piknik – až na tie konské lajná všade naokolo a s tým súvisiace muchy :-).
To som ešte nežral, keška kde treba prejsť vrátnicou!
– Dobrý den, koho hledáte?
– Já hledám kešku.
– No jó, tak to choďte na dvorek.
🙂
in/out: SWG/nič
