Turistov tam bolo ako „hadov“. Normálne sa tam nedalo ani hnúť, nie ešte kešku hľadať. Tak sme ju najprv identifikovali očami a potom rýchlo chmatli. Hlavne nenápadne, hovorím si, no ťažko sa zrobí, keď na vás hľadí asi 35 turistov všetkých národností :-).
Takto na fotke to ani nevypadá, ale musel som čakať niekoľko minút, kým som mohol odfotiť tú infotabuľu bez ľudí postávajúcich okolo…
In/Out: SWG (pricha)
Naša ďalšia zastávka počas dnešnej turistiky – Trojrohé pleso. Už tu nie je toľko ľudí ako na Zelenom plese, čo je samozrejme skvelé. Zato počasie nás trochu dobehlo – podcenili sme ho. Mysleli sme, že dnes bude úplne úžasne teplúčko. Ale prd, hory sú hory a je nám trochu zima. „No nevadí, hlavne že (zatiaľ) neprší“, hovoríme si.
In/Out: SWG DejanSt
Najprv som myslel, že bude niekde pri tom širokom chodníku, po ktorom sme prišli. No po chvíľke sa vzďaľujeme. Tak späť, tentokrát to skúšame po druhej strane potoka, tak nejak bokom od ľudí. Znovu sa však vzďaľujeme. To nám už chladla polievka na stole v chate. Až na tretí pokus sme ju už rýchlo našli a bežali sa najesť 🙂
In/Out: SWG Microtus62
PS: Suverénne najdrahšia chata (bufet) z celých Tatier. Polievka za 4,50€, to nemajú ani kamaráti z J&T na Hrebienku. A to tam ešte stále dokážu vyliezť aj autom. Na Zbojníckej chate polievka za 2,90€, čo tam všetky suroviny horskí nosiči na chrbátoch vytrepať musia. Nuž ponuka vs. dopyt – pri Zelenom plese také hordy turistov, že aj na tú predraženú polievku sa stálo 30 minút v rade!
Včera malo pršať trochu a nepršalo skoro vôbec. Takže keď dnes malo pršať veľa, bude pršať iba trochu. To je logické, nie? No a keďže sme si to takto pekne zdôvodnili, ráno hneď po raňajkách sme sa vypravili na turistiku – dnes cieľ Zbojnícka chata.
A skutočne – pršalo iba málo, najmä cestou späť sme však trochu zmokli. Avšak bola hmla, takže dnes sa žiadne výhľady nekonali. Dokonca aj samotnú Zbojnícku chatu sme zazreli až keď sme ku nej skoro úplne prišli, takže ani poriadne nevieme, kde vlastne je a ako to okolo nej vyzerá 🙂
Moja keška #100! Cestou zo Zbojníckej chaty sme odhalili poslednú skrýšu na trase – Reinerova chata. Už sa nám ani moc nechcelo, predsa len po celom dni sme boli unavení, ale kešku sme našli rýchlo, takže žiadna tragédia. Okolo chaty ľudí ako maku. To sa jednoducho nedá odloviť tak, aby vás nikto nevidel. Našťastie, kde je veľa ľudí, tam sa človek stratí v dave 🙂 A za odmenu – prvé tatranské koliesko!
In/Out: SWG