Táto keška sa nachádza pri Zbojníckej chate. Turistika hore v pohode, jemne mrholilo občas a hore bola taká hmla, že sme tú chatu ledva videli. Kešku sme však našli v pohode, bola kúsok na chatou pri nejakom plese, ktoré vôbec neviem aké veľké je, pretože sme ho zbadali iba na chvíľku aj to iba z kraja.
Zbojnícka chata – niekde kúsok nad ňou je keška.S mojím pomocným hľadačom Dávidom pri keške.
PS: Attingere caelum diagito, ak som správne googlil, znamená dotknúť sa prstom nebies. Ako fajn poetický názov, no aj tak nechápem, prečo sa tá keška nemôže volať jednoducho „Zbojnícka chata“. Určite by to dávalo väčší zmysel. Koniec hejtu.
Dnes malo podľa predpovede celý deň pršať. Plánovali sme preto oddychový deň. Avšak ráno po raňajkách dažďa stále nikde. Predstava, že strávime celý deň zavretí štyria v malej izbe nás nikoho nelákala a tak sme jednomyseľne odhlasovali výlet i za cenu, že občas vytiahneme pršiplášte. Vybrali sme sa na Kmeťov vodopád, ktorý je najvyšší na Slovensku – i keď to tak nevypadá, lebo ho nie je vidieť celý. Cestou autom na pár úsekoch popŕchalo, ale keď sme tam došli, zdalo sa dokonca, že dokonca vyjde aj slniečko. Nakoniec sa nám výlet vydaril, až na pár kvapiek vlastne vôbec nepršalo.
Auto sme zaparkovali na platenom parkovisku Tri studničky. Odtiaľ kúsok po červenej a potom po modrej. Časť trasy je po asfaltke, takže to bol nakoniec naozaj taký pohodový výlet. Pri vodopáde sme odlovili kešku (GC5X03K – Kmeťov vodopád), chvíľku nám trvalo kým sme ju našli, ale nakoniec sa bolo treba poriadne pozrieť pod jeden kameň a bola naša.
Dnes to počasie vyzeralo najprv dosť zle. Ledva sme došli 15 minút od hotela, pár metrov nad dolnú stanicu lanovej dráhy v Smokovci a začalo pršať. A keby pršať, normálne lialo. Na Hrebienku sme museli presedieť asi 1,5 hodiny. Už sa zdalo, že pôjdeme pekne v daždi domov, no predpoveď predsa hlásila pršanie iba okolo obeda, tak sme stále dúfali. Hot-dog + hranolky a čuduj sa svete, zabralo to, vyčasilo sa. A tak sme pokračovali ďalej až na Slavkovskú vyhliadku. Taká turistická rozcvička. A zároveň test kolenných návlekov, respektíve mojich kolien. Zatiaľ „u mňa dobrý“.
Dnes poobede sme šli s kamošmi na výlet na Pajštún. (Iva ešte ostala po chorobe doma.) Všade blato a hore aj trochu snehu. Výhľad nebol moc dobrý, ledva sme dovideli na kostol v Záhorskej. Cestou sme však našli 4 kešky. Potom sme hľadali aj „diamanty“ a zopár sme aj našli. Tuším to bol kalcit. Celkom úspešný deň 🙂
Hore okolo hradných múrov sú stále fľaky snehu, dole v dedine už nič.
