Blog o hľadaní kešiek. Kompletný zoznam mojich nájdených kešiek nájdeš na stránke gendzo.sk/geocaching
Čo by to bol za výlet, ehm teda služobná cesta, keby som na nej nenašiel aspoň nejakú kešku. Táto nájdená s pomocou náhodného okoloidúceho so psom, ktorý sa opýtal, že čo hľadáme a keď sme povedali, že kešku, tak ju pre nás vytiahol zo správneho miesta :-). Lebo moje GPS nás (zase) točilo 20 metrov inde. Inak črepník nie je kamenný, ako som si na prvý pohľad myslel, takže magnet.
A tak sme sa vybrali aj trstenskú „kalváriu“. Aj keď, zatiaľ sa žiadna kalvária nekoná, je tu iba (nedokončená) kaplnka, nad akýmsi prameňom, ktorý sme vlastne ani nenašli. A okolo stavebný bordel. Miestni vravia, že to už 2 roky stojí :-(. Nuž, aspoň ten bordel mohli spratať. Každopádne nevadí, mali sme peknú prechádzku a videli sme celú Trstenú ako na dlani.
Voľný pondelok – štátny sviatok, čas ako stvorený na prechádzku po prírode. A hľadanie kešiek. Pridala sa moja kešková pomocníčka Iva a tak sme sa najprv vybrali kúsok smerom na priehradu, kde medzičasom pribudla jedna nová trstenská skrýša.
No čo k tomu povedať: jak u blbých, toto tu. Nechcem byť za hejtera, ale niekto si dá námahu s celkom premysleným maskovaním, no zvolí hentaké miesto? Stĺp elektrického vedenia? Už od mala učia všetky deti, aby sa nedotýkali (a už vôbec nikdy neliezli) na elektrické stĺpy. Túto kešku by som dal zrušiť! A pritom hneď asi 30 metrov fajná kaplnka, kde by sa dala skrýša rovnako efektívne, no určite bezpečnejšie ukryť.
PS: To vľavo dole, čo skoro nie je vidieť – tak tam sme mali pred 12 rokmi svadobnú hostinu 🙂
Malá prestávka počas oslavovania. No hádam 10 nás ju hľadalo, takže by v tom musel byť čert, aby sme ju nenašli. No samozrejme, ničím nepríťažlivé miesto, možno trochu nostalgie keď tu na hraniciach čakali kolóny autobusov, ktoré sa ráno valili do Jablonky na trhy a poobede zase späť a colníci ľudí zjeb*vali za to, že viezli gumené harmonikové dvere a k tomu aj vrece cibule, lebo to už bolo fakt moc, keby ešte len tú cibuľa alebo samé dvere, to by sa nejako dalo. Lebo samozrejme, tí ľudia tam šli na turistiku a že si niečo kúpili, to bol pre slovenských colníkov devízový šok. No dnes je už doba úplne iná a tu na hraničnom prechode nie je potrebné ani zložiť nohu z plynu. Hej, reštika už má svoje najlepšie za sebou, dávno zavretá. Nevydržala konkurenciu drevených búd s lacným chlastom odvedľa.
Aj napriek nepriazni počasia, hmla že ani na 10 krokov človek nevidí, som tú potvoru keškovú našiel. Chopok, alebo teda tesne pod Chopkom a zatiaľ moja najvyššie položená keška!
Hore totálna hmla, vietor fúkal, teplota 1stC. Keď som sa hore v bare pýtal čašníka, kadiaľ sa ide na Chopok, keďže vonku bolo vidno tak 3 metre, kukal na mňa, že ako načo tam chcem ísť, veď je tam vidieť veľké „H“. Keška teda nájdená, no s logovaním problém – logbook plný a mokrý napadrť. Ťažko do takého písať, lebo ceruzka trhá papier…!
In/Out: SWG (Serpo-SK)